NP Slovenský kras

Reziduálne železné rudy v Slovenskom krase

Územie Slovenského krasu je tvorené v prevažnej miere vápencovými horninami stredného a vrchného triasu. Dutiny a pukliny sú v nich sú miestami do malých hĺbok vyplnené červenými ílovitými horninami. Častokrát sa v nich nachádzajú reziduálne železné rudy v podobe „hľuznatých a hroznovitých“ konkrécií tvorené hematitom, limonitom i magnetitom. Tieto výskyty sú veľmi nepravidelné. Známe a využívané museli byť už v dávnej minulosti, o čom svedčia i miestne názvy napr. v južnej časti Plešivskej planiny – Malá a Veľká železná baňa. Tieto výskyty opísal Kováčik (1955).

Umelý zárez po ťažbe

Ďalší zaujímavý typ rúd bol opísaný zo Silickej planiny, v katastri obce Silica pri kóte Zakázané (Tilalmas). Borza a Pospíšil (1959) tu opísali pizolitické bauxitové železné rudy, ktoré rozdelili na tri druhy – hnedočervená pizolitická ruda, žltohnedá pizolitická ruda zemitého vzhľadu a v malej miere červenohnedá ruda s ostrohranným rozpadom. Ruda vznikla zrážaním koloidálnych roztokov v podobe pizolitov. Rudy sú zložené z hydrargylitu, kaolinitu, gibsitu a goethitu. Obsahy Fe dosahujú 32 až 39%, obsahy Al2O3 15 až 20% Uvedená mineralizácia predstavuje redeponované reziduá – kôry zvetrávania z obdobia stredného až vrchného miocénu.

Zbytky rudy na halde

Lokalita Zakázané bola v minulosti sledovaná i kutacími prácami. Založený je tu v miernom svahu menší výlom na ploche cca 8x4x2 m. V predpolí výlomu sa ešte nachádza zbytok rudnej haldy s vyťaženou rudnou. Môžeme predpokladať, že ruda bola odskúšaná v Gombaseckej hute, ktorá bola k lokalite najbližšie. Výsledky skúšok asi nedopadli dobre a lokalita aj vzhľadom jej na malý rozsah sa potom opustila a upadla do zabudnutia.

Text a foto: Ing. Ján Kilík