Najväčší hlodavec Európy je bobor vodný. Má zavalité telo s krátkymi nohami. Môže vážiť 15 – 30 kg a je dlhý 75 – 100 cm. Veľmi výrazný je jeho sploštený, široký a holý chvost. Využíva ho ako kormidlo a jeho úderom o vodnú hladinu upozorňuje ostatné bobry na hroziace nebezpečenstvo. Žije pri stojatých a tečúcich vodách v nížinách a podhorských oblastiach. Vodu musí mať dostatočne hlbokú, aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Pod vodou vydrží až 20 minút. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Žije v kolónii, je silne teritoriálny a rodinne založený. Bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Živí sa výlučne rastlinnou potravou, ktorú si uchováva aj na zimu. Sú to rôzne rastliny, trsť alebo aj výhonky lekna a ak sú v blízkosti polia, nepohrdne ani poľnohospodárskymi plodinami. Bobor je šikovný staviteľ. Z konárov si stavia hrádzu, ktorou prehradí tečúcu vodu. Z vetiev a hliny si stavia tzv. bobrie hrady so suchými komorami, ktoré prečnievajú nad hladinu vody niekedy až do výšky 1,5 metra. Ako stavebný materiál používa stromy pri brehu, ktorým ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm.
Bobria kožušinka patrí k tým najhustejším, čo možno tiež prispelo k tomu, že na Slovensku v minulosti takmer vymizol. Dnes sa už jeho stavy zvyšujú. Na Slovensku je chránený, je druhom európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Jeho stanovená spoločenská hodnota je 2000 €.
Bobor má v našej prírode tak ako každý iný živočích svoju nezastupiteľnú úlohu. Svojou stavebnou činnosťou zadržiava vodu v krajine a zvyšuje druhovú pestrosť mokradí a brehov vodných plôch. Mŕtva drevná hmota zhryzených stromov je potravná základňa pre množstvo druhov hmyzu, hub a machov. Bobria zdrž vytvára vodné plochy vhodné pre neresenie rýb, vývoj lariev vodného hmyzu, pre rozmnožovanie obojživelníkov a vodných vtákov. Svojou činnosťou robí krajinu pestrejšou a atraktívnejšou aj pre iné druhy živočíchov a rastlín.
