Túto malú sovičku, kuvika obyčajného, nešťastnou náhodou zrazilo auto ešte pred Vianocami. Momentálne sa zotavuje v našej chovnej stanici. Má dobrý apetít a jej stav sa zlepšuje. Čoskoro ju vypustíme späť do prírody.
Ak sme pozorní, kuviky môžeme vidieť aj v blízkosti našich obydlí, hlavne však pri poľnohospodárskych usadlostiach a stodolách, kde má dostatok potravy aj miesta na hniezdenie. Loví hmyz, hraboše, myši a nepohrdne ani slimákmi či chrobákmi. Najčastejšie ho vídame za súmraku alebo v noci, ale je aktívny aj cez deň. Hniezdi v stromových, skalných alebo zemných dutinách a tiež v hniezdnych búdkach. Kuviky sú verné svojim partnerom rovnako ako svojmu hniezdnemu teritóriu.
Kuvika najviac ohrozuje zánik lovísk – kosených lúk a vypásaných trávnatých porastov. Na zarastených plochách s vysokou burinou má kuvik len nízku šancu uloviť potravu. Pri modernizácii budov sa stráca ponuka jej miest na hniezdenie. Tiež ju ohrozuje intenzívna automobilová doprava a z predátorov hlavne kuny žijúce na rovnakých lokalitách.
Ľudia sa v minulosti kuvika báli, pretože jeho charakteristické húkanie znelo ako „ poď, poď, poď “ a uverili, že to privolávalo smrť alebo nešťastie. Preto sa hovorí ľuďom čo predpovedajú niečo zlé, že „ nekuvikaj“.
V gréckej mytológii sa stal kuvik symbolom múdrosti vďaka priazni bohyne Atény. Podľa nej dostal latinský názov Athene noctua. Starovekí Gréci mali dokonca zvyk darovať panovníkom prichádzajúcim do ich krajiny na znak ich veľkej úcty živého kuvika. Objavil sa aj na minci – aténskej tetradrachme (z 5. stor. pred n. l.) a tiež aj na Gréckej 1 € minci.
