CHVÚ Košická kotlina

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Košická kotlina

Základné údaje

Právny predpis o vyhlásení: vyhláška MŽP SR č. 22/2008 Z. z. zo 7. januára 2008, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Košická kotlina

Účinnosť: 01. 02. 2008

Kód územia: SKCHVÚ009

Rozloha: 17354,31 ha

Administratívne začlenenie: Košický kraj – okres, Košice – okolie (99,97%), Košice II (0,02%), Košice IV (0,01%)

Nadmorská výška: 159 – 362 m. n. m.

Prekryv s národnou sieťou chránených území: 0,4%

Príslušnosť: ŠOP SR, Regionálne centrum ochrany prírody, Prešov a Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne

Predmety ochrany

Chránené vtáčie územie Košická kotlina je vyhlásené za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola rároha, sovy dlhochvostej, ďatľa hnedkavého, bociana bieleho, prepelice poľnej, orla kráľovského a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

Charakteristika územia

Územie CHVÚ Košická kotlina sa nachádza južne od Košíc na hraniciach s Maďarskom, v dvoch orografických celkoch. Kým jej severná časť leží v rovinatej Košickej kotline, južná časť je tvorená Bodvianskou pahorkatinou.

V severnej časti v dôsledku meliorácií a regulácii takmer absentujú prirodzené mokrade a vodné toky, ktoré sú dnes zregulované a preložené do kanálov a v prípade mokradí odvodnené. Biodiverzitu tejto človekom silne pozmenenej časti územia zvyšujú predovšetkým vetrolamy a brehové porasty popri vodných tokoch a kanáloch. V najsevernejšom cípe CHVÚ sa nachádzajú súvislejšie porasty dubovo – hrabových lesov, ktoré sú súčasťou mierne zvlnenej Toryskej pahorkatiny. Južná časť tvorená Bodvianskou pahorkatinou je ovplyvnená terasovitým vývojom s menšími porastmi lesa (s výrazným zastúpením agátu) popri maďarských hraniciach. Nájdeme tu viaceré vodné plochy zvyšujúce biodiverzitu krajiny ako napr. Perínske rybníky a štrkovisko Kechnec.

Charakteristika avifauny

Košická kotlina je významná predovšetkým pre hniezdenie dvoch vzácnych druhov dravcov orla kráľovského a sokola rároha. Okrem uvedených kritériových druhov hniezdia v území významné populácie bociana bieleho, ďatľa hnedkavého, prepelice poľnej a sovy dlhochvostej, ktoré sú väčšie ako 1% ich celkovej národnej populácie. V území s výskytom viacerých aj väčších vodných plôch hniezdia aj vzácne druhy ako napríklad bučiačik močiarny, bučiak veľký, chriašteľ vodný, chriašť malý, kaňa močiarna a volavka purpurová. Pre hniezdenie vzácnejších druhov je významná aj pahorkatinná časť územia, kde je v súčasnosti zaznamenané hniezdenie niekoľkých párov včelárika zlatého, v početných remízkach hniezdi hrdlička poľná, penica jarabá, pŕhľaviar čiernohlavý a strakoš obyčajný. Od roku 2014 tu hniezdi aj orliak morský. V obdobiach počas migrácie tu bolo zaznamenaných viacero menej bežných migrantov ako lyžičiar biely, močiarnica tichá, trasochvost žltohlavý, trsteniarik vodný a trsteniarik tamariškový.

Zmeny vo využívaní poľnohospodárskej krajiny viedli v posledných desaťročiach k vymiznutiu viacerých hniezdičov z Košickej kotliny, a to strakoša kolesára, sokola kobcovitého a ležiaka úhorového.

Ohrozenie

Hlavným ohrozením pre druhy v CHVÚ Košická kotlina je v súčasnosti zmena poľnohospodárskych praktík. V území celkovo ustúpila pastva a trávne porasty. Výsledkom týchto zmien je postupná sukcesia a zarastanie opustených pasienkov a naopak intenzifikácia v úrodnejšej časti s vysokým podielom pestovania repky alebo kukurice. V oboch prípadoch sa výrazne obmedzuje dostupnosť potravy pre bociany biele, orly kráľovské, ale aj sokola rároha v dôsledku zániku kolónií sysľov.

Druhým ohrozením je zaberanie hniezdnych a potravných biotopov stavbami a infraštruktúrou ako napríklad (výrobné haly, priemyselné parky a cestná infraštruktúra).

Na lesnej pôde je hrozbou prenikanie agáta bieleho, čo sa môže negatívne dotknúť hlavne populácie sovy dlhochvostej v dôsledku absencie vhodných stromov na hniezdenie.