Biosférické rezervácie – územia rozprávajúce príbehy ľudí a krajiny
Kampaň 50. výročia UNESCO Programu MAB
Tento rok si UNESCO pripomína 50. výročie vzniku medzivládneho Programu Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme -MAB), ktorý od roku 1971 predstavuje víziu podpory prepojenia človeka s prírodou v kontexte biosférických rezervácií. Patrónom výročia je významná britská biologička Jane Goodal.
Svetová sieť biosférických rezervácií zahŕňa v súčasnosti 714 území rezervácií v 129 krajinách sveta. Tieto územia sa stali významným nástrojom pre podporu implementácie globálnych dohovorov a politík, ktoré podporujú udržateľný rozvoj, ako je v súčasnosti Agenda 2030 alebo Dohovor o biologickej diverzite.
Väčšina biosférických rezervácií zahŕňa ako prírode blízke územie, tak aj územie narušené činnosťou človeka. To umožňuje študovať konflikty medzi človekom a prírodným prostredím a podporovať zvyšovanie biodiverzity v narušených oblastiach. Tieto územia predstavujú reprezentatívne ukážky kultúrnych i prírodných krajín, v ktorých zároveň hrá dôležitú úlohu človek a jeho aktivity.
Každá biosférická rezervácia plní tri základné funkcie:
- Ochrana biodiverzity, ekosystémov a krajiny.
- Udržateľný hospodársky a socio-ekonomický rozvoj miestneho obyvateľstva.
- Podpora vedy, výskumu a vzdelávania s dôrazom na budovanie partnerstiev na lokálnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.
Slovenská republika zohráva významnú úlohu pri implementácii programu. Prvá biosférická rezervácia u nás, Slovenský kras, bola vyhlásená už v roku 1977. Slovensko zároveň zdieľa svetové prvenstvo pri vyhlasovaní cezhraničných biosférických rezervácií – v roku 1992 bola vyhlásená bilaterálna biosférická rezervácia Tatry a v roku 1998 vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia Východné Karpaty. Biosférická rezervácia Poľana, ktorá vznikla v roku 1990, patrí v ostatných rokoch medzi najlepšie manažované územia na svete. Jej riaditeľka, Vladimíra Fabriciusová, získala v roku 2017 cenu Michela Batissa za manažment biosférických rezervácií.
Rok osláv sa nesie v období, keď sa potvrdzuje skutočnosť, že kvalita ľudského života je závislá od udržiavania zdravej a sebestačnej krajiny. Človek sa nachádza v náročnej etape, v ktorej pociťuje stratu bezpečia. Mentálnu bariéru proti tejto hrozbe vytvára život v biosférických rezerváciách, kde prítomnosť bohatej prírody je podmienená vzájomnou ľudskou súdržnosťou a úctou ľudí ku krajine. Udržiavanie spoločného silného puta medzi človekom a prírodou sa javí ako účinný ochranný štít pred vonkajšími hrozbami, čím sa potvrdzuje myšlienka tvorcov tohto výnimočného programu. Vďaka udržateľnému obhospodarovaniu pôdy a stále živým tradíciám sa v biosférických rezerváciách vytvára ideálne prostredie pre sebestačnosť, nezávislosť a slobodu. Biosférické rezervácie tak ako laboratóriá udržateľného života a banky potravinových a prírodných zdrojov v týchto časoch pomáhajú človeku prežiť a získavať zdravú odolnosť voči negatívnym vplyvom z vonkajšieho okolia.
Slovenský výbor MAB prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR sa preto pripája k oslavám 50. výročia Programu MAB kampaňou biosférických rezervácií Poľana, Slovenský kras, Tatry a Východné Karpaty. Z území prostredníctvom krátkych filmov, ktoré nájdete na našom youtube kanále, odznievajú posolstvá a odkazy adresované Svetovej sieti biosférických rezervácií. Manažéri týchto medzinárodne významných území zasielajú svoj pozdrav adresovaný pre celý svet. Poukazujú na aktivity v územiach a hrdosť byť súčasťou pokrokovej myšlienky, ktorá tento rok oslavuje svoje 50. výročie. Špeciálne prostredníctvom BR Slovenský kras sa národná kampaň pripája k výzvam siete CaveMAB, ktorá združuje biosférické rezervácie s krasovým územím a jaskyňami.
Krátke filmy predstavujúce naše biosférické rezervácie nájdete na youtube kanály ŠOP SR.
Biosférická rezervácia Poľana
Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Biosférická rezervácia Tatry
Biosférická rezervácia Slovenský Kras
Zdroj: web ŠOP SR
Článok spracoval Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR v spolupráci s Mgr. Luciou Miňovou
Foto: ŠOP SR, Lucia Miňová