V uplynulých dňoch k vtáčím druhom na Slovensku pribudol úplne nový, doposiaľ nepozorovaný vták – lastovička skalná (Ptyonoprogne rupestris). O objav sa postaral náš kolega Ing. Štefan Matis počas dovolenky v Malej Fatre.
„Počas turistického výstupu som spozoroval vtáka, akého som doposiaľ nikdy v živote nevidel. Vedel som, že pôjde o mimoriadny nález, ale kým som si ho nezdokumentoval a neoveril si informácie, nebol som si istý, že som prvý, ktorý môžem oznámiť toto pozorovanie“ hovorí o svojom vzácnom objave Štefan Matis. „Vtáky sa správali akoby hniezdili. Dospelé jedince lietali vždy na to isté miesto. V zložitom skalnom teréne som ich nasledoval a zistil som, že zalietavajú do jaskynného otvoru v skalnej stene. Nakoniec sa mi podarilo nájsť hniezdo a zdokumentovať dospelé jedince, ktoré lietali okolo neho.“ Vďaka dokázanému hniezdeniu na Slovensku týmto pribudol 231. hniezdiaci vtáčí druh. Dôkaz o hniezdení zvyšuje hodnotu údaju, lebo dokazuje stabilnú prítomnosť na území.
K vzácnemu nálezu došlo na dovolenkovej turistike a preto bolo potrebné vrátiť sa na miesto s kvalitným technickým vybavením na zdokumentovanie objavu. To sa udialo už v spolupráci s pracovníkmi Správy Národného parku Malá Fatra a ďalšími odborníkmi. V takýchto prípadoch o autenticite nálezu rozhoduje Faunistická komisia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorá zaslané informácie vrátane dokumentácie odborne posúdi.
„Na mieste nálezu hniezdi 1 pár ale pozorovali sme celkovo 5 dospelých jedincov. Domnievame sa, že išlo o vyletené mláďatá z prvého hniezdenia. Mláďatá v hniezde sú asi 5 dní staré a zrejme ide o druhé hniezdenie“ dopĺňa informácie Štefan Matis. Tento údaj posúva severnú hranicu rozšírenia tohto druhu veľmi významne, keďže najbližšie hniezdenie bolo zaznamenané v rakúskych Alpách. Podľa dostupných informácií sa tento vtáčí druh vyskytuje v strednej Európe veľmi ojedinele. V Českej republike bol pozorovaný jeden exemplár v rokoch 2003 a neskôr 2005 a v Maďarsku dva exempláre v roku 2020.
Lastovička skalná žije v teplejších oblastiach Európy od Ibérijského polostrova cez Stredomorie, na Strednom Východe, v Himalájach až po Čínske časti pohoria Ťan-šan a Altaj na východe. Hniezdny areál zaberá aj oblasti severnej Afriky a malú hniezdnu populáciu evidujú aj na Arabskom polostrove. Vzhľad hniezda pripomína hniezdo lastovičky domovej (Hirundo rustica), ale stavajú ich na skalných stenách v jaskyniach a ojedinele aj na budovách. Lastovička skalná je vzhľadovo najbližšie Brehuli riečnej (Riparia riparia), zospodu je tmavšia, chýba jej tmavý pás na hrudi a má výrazne tmavé krídelné krovky. Vrchná časť tela je naopak o niečo svetlejšia, na chvostových perách má zreteľné biele škvrny a celkovo má subtílnejšiu stavbu tela. Lieta veľmi rýchlo a obratne a vydáva len veľmi nenápadné zvuky. V porovnaní s inými lastovičkovitými neodlieta nevyhnutne do teplých krajín, ale môže v oblasti hniezdenia aj prezimovať.
V mnohých oblastiach rozšírenia od nás na východ, bolo pozorované rozširovanie druhu smerom na sever v posledných rokoch. Dá sa preto predpokladať, že aj tento nález je dôsledkom tohto fenoménu a predpokladáme, že druh sa môže vyskytovať aj v iných podobných územiach na Slovensku najmä vo vysokohorskom krasovom prostredí od Belianskych Tatier cez Západné a Nízke Tatry až po Veľkú a Malú Fatru.
„Nález je v pre ornitologickú odbornú verejnosť skutočnou senzáciou a prirodzenou súčasťou ochrany tohto nového druhu je aj utajenie presného miesta nálezu. Kolegovia z Malej Fatry budú lokalitu pozorne sledovať a dôsledne chrániť, aby sa nestala cieľom prílišného záujmu verejnosti a nežiadúcej zvýšenej návštevnosti, ktorá by v tomto prípade mohla byť negatívna pre tieto vtáky“ dodáva Štefan Matis, ktorý si ako pracovník NP Slovenský kras uvedomuje tieto riziká.
